Veda

Kvantová fyzika a vplyv vedomia

Na úrovni kvantovej fyziky sú všetky udalosti riadené pravdepodobnosťami. Dlhoročné experimenty profesora Roberta Jahna a Brendy Dunne v PEAR-Lab Princetonskej univerzity a na mnohých iných vysokých školách ukázali, že takéto pravdepodobnosti je možné ovplyvniť pomocou vedomia aj na veľké vzdialenosti.

Naše vedomie nemá vo všeobecnosti žiadny priamy prístup k informačnému poľu, keďže sa na základe svojej duálnej podstaty zameriava buď na vonkajšiu fyzickú alebo vnútornú psychickú skutočnosť. Švajčiarsky psychológ C.G. Jung bol prvý, kto rozpoznal, že individuálne nevedomie je naopak v priamom kontakte s istým druhom globálneho informačného poľa, ktoré nazval kolektívne nevedomie.

Veda a informačné polia - história

Niels Bohr, jeden z rozhodujúcich zakladateľov kvantovej fyziky, povedal: „Koho kvantová fyzika nešokuje, ten ju nepochopil.“ Aj iní vedci, ako napr. Carl Friedrich von Weizsäcker, Rupert Sheldrake, Hans Peter Dürr alebo Roger Nelson opisovali to, čo my označujeme ako informačné pole, ako pole mentálnej a fyzickej interakcie a dávali pozorovaným fenoménom rozličné názvy. Ale v jednom bode sa zhodovali: A síce že vedomie dokáže interagovať s materiálnymi procesmi a priamo ich ovplyvňovať.

Väčšina z nás nerozumie kvantovej fyzike, nieto ešte jej významu a možnostiam vzhľadom na každodenný život, resp. ju nevyužívame. Známy viedenský kvantový fyzik Anton Zeilinger, ktorému sa podaril prvý experiment s kvantovou teleportáciou, potvrdzuje, že skutočnosť na svojej najzákladnejšej úrovni nie je matériou alebo látkou, ale čistou informáciou. Už Max Planck povedal, že duch je základom všetkej matérie. Kvantoví fyzici ako David Bohm alebo Karl Pribram hovoria preto o informačnom poli spájajúcom ducha a matériu. Prečo tieto poznatky nevyužívame?

Scroll to Top